Učenie

 
Dva
prírodné poriadky

Lectorium Rosicrucianum vychádza z idey, že existujú dva prírodné poriadky: po prvé, nám známy prírodný poriadok, ktorý je núdzovým poriadkom, prechodným domovom. Táto príroda zahŕňa tak oblasť živých ako aj mŕtvych. V nej je všetko podriadené kolobehu zrodenia, života, umierania a nového zrodenia. Po druhé, je tu pôvodný boží poriadok. Ten prvý je svetom pominuteľnosti, tzv. „dialektika“: všetko v ňom vzniká, rozkvitá a zaniká; druhý poriadok je svetom nepominuteľnosti, tzv. „statika“.
Atóm
iskry Ducha

Z tohto naposledy uvedeného poriadku, ktorý je v Biblii nazývaný „kráľovstvom nebeským“, sa v srdci človeka nachádza ešte posledný latentný pozostatok, Božia iskra alebo „atóm iskry Ducha“. Tento princíp spôsobuje u mnohých hľadajúcich ľudí akúsi neurčitú túžbu za domovom, hmlistú spomienku na pôvodný stav u Otca – na nesmrteľnú jednotu s Bohom.

Prebudenie Krista
v človeku
Lectorium Rosicrucianum sa snaží o to, konfrontovať ľudí s nutnosťou návratu k božskému prírodnému poriadku, a to procesom „zrodenia z Ducha“ (Ján 3:8), ktoré Ježiš okrem iného zjavil Nikodémovi. Toto znovuzrodenie alebo transfigurácia je procesom „denného umierania“, ako to nazýva Pavol (I. Kor. 15:31). Stará príroda, ja-vedomie umiera a prebudiť sa musí Božia príroda, Kristus v človeku. Lectorium Rosicrucianum oboznamuje s týmto procesom žiakov a oni sa ho snažia realizovať vo svojom živote.
Učenie transfigurácie Transfiguristické učenie múdrosti, ktoré sprostredkuje Lectorium Rosicrucianum, je obsiahnuté v posolstvách všetkých veľkých náboženstiev. Tak aj v Biblii je možné nájsť pojmy dvoch prírodných poriadkov, božského princípu v srdci človeka a cesty transfigurácie, medziiným aj v nasledujúcich vetách: „Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta.“ (Ján 18:36), „Kráľovstvo Božie je v nás.“ (Lukáš 17:21), „On musí rásť, mňa musí ubúdať.“ (Ján 3:30)
Človek
ako mikrokozmos
Podstatné je, že človek, jeho viditeľná a neviditeľná telesnosť vnútri mikrokozmu, ktorý ho obklopuje, je vnímaný ako svet v malom, v súlade s hermetickou axiómou: „Ako hore, tak dole.“
Päť dôležitých
stupňov
na ceste
transfigurácie
Na ceste transfigurácie existuje päť stupňov, ktoré sú obzvlášť dôležité:

  1. Odhalenie povahy tohto pozemského životného poľa a  skúsenosť vnútorného volania k návratu do božského prírodného poriadku.
  2. Pravá túžba po spáse.
  3. Odovzdanie osobnosti uskutočneniu spásy.
  4. Z toho spontánne vyplývajúci nový životný postoj pod vedením iskry Ducha, ako je naznačený v Kázni na hore.
  5. Dokonanie tejto cesty: prebudenie (znovuzrodenie) v pôvodnom životnom poli.